Pomoooc, neviem zohnať topánky

Autor: Jana Kamencayová | 4.5.2011 o 21:35 | (upravené 4.5.2011 o 21:54) Karma článku: 8,87 | Prečítané:  2125x

Na úvod si Vás dovolím upozorniť, že tento článok opäť nemá pointu a ani žiadnu hlbokú myšlienku. Je to iba nezáživné obkecávanie mojich nekonečne dlhých nákupov, ktoré musím občas absolvovať za účelom zakúpenia vhodnej obuvi. Dovolím si poznamenať, že nakupovanie vyslovene neznášam a čo sa dá, objednávam cez net. Objednala by som si aj topánky, ale žiaľ sa mi to z najrôznejších dôvodov zatiaľ nepodarilo. Aj obyčajné nakupovanie topánok môže byť problém, hoci v dnešnej dobe je trh doslova presýtený najrozmanitejšími výrobkami z celého sveta.  Cieľom tohto blogu je nájsť dievčatá či mladé ženy s podobným problémom, ktoré by mi mohli vedieť poradiť a zároveň upozorniť na nedostačujúci sortiment v oblasti obuvníckeho priemyslu.

Môj problém nespočíva v tom, že si neviem vybrať, ale vo veľkosti mojej laby. Keby mám 36, tak by som mohla mať takmer akékoľvek, keby mám 35, tak mám síce výber obmedzený, ale našlo by sa. Ja však mám veľkosť 34 a moja krátka noha je aj veľmi úzka. Keby stratím svoju "črievičku" je veľká pravdepodobnosť, že by ju neobula žiadna deva súca na vydaj široko-ďaleko. Na obzore žiadny princ, ktorý si evidentne nechce komplikovať život a ja zatiaľ žiadne črievice aj tak nemám.

Súhlasim, že veľkosť 34 existuje, možno by som mohla niečo šlohnúť prváčkam na základke. Rozhodla som sa však vybrať si menej riskantný čin. Vybrala som sa nakupovať. Zvolila som si veľké nákupné centrá, kde je veľký výber. Za dobrú topánku som bola ochotná zaplatiť aj vyššiu sumu. Na rovinu priznávam, že som navštívila zopár okresných aj krajských miest. Úspešná som bola len čiastočne. Vedela som, že najjednoduchšie zoženiem tenisky. Detské modely sú v mnohých prípadoch len zmenšeninami tých "dospeláckych". Vošli sme do nemenovaného športového obchodu. Moja segra ihneď oslovila predavača.

- Ukážte nám nejaké 34ky.

- Pre chlapčeka alebo pre dievčatko?

- To pre ňu! Segra na mňa ukázala prstom a začala sa zvíjať od smiechu.

Jemne som sa usmiala na prekvapeného predavača, ktorý trochu očervenel. Mali iba ružové. Slabý výber, ale veď nie sú jedinými predajcami v Mlynoch. Z ďalšieho obchodu som odchádzala s krásnymi čiernymi adidasmi. Boli jediné so šnúrkami. Ostatné mali suchý zips. Nemám nič proti suchému zipsu, ale po rokoch som už chcela zmenu. Bola som spokojná, ale keďže som žena, túžim nosiť šaty a sukne. S teniskami by som okamžite skončila v base na doživotie. Módna polícia je nekompromisná. Okrem toho, každá dáma chce byť oblečená vkusne a elegantne. Keďže som aj krpatá, opätky sú takmer nevyhnutné. Takže nechcela som odísť bez nejakých lodičiek alebo nejakých topánok, ktoré by dopĺňali môj obnovený šatník. Nedokážem spočítať koľko predajní som navštívila - od vychytených značiek až po smradľavé čínske kutice. A výsledok?

Kolekcia tej starej modelky (ktorá natoila niekoľko VHS kaziet s cvičením a tvárila sa pri tom, akoby účinkovala v treťotriednom porne a ľudia vďaka nim úspešne schudli, pretože keď to videli, bolo im totálne zle od žalúdka a stratili akúkoľvek chuť do jedla) bola celkom pekná, ale samozrejme aj veľkosť 35 XXS mi bola veľká. Asi by som mala pohľadať kolekciu Hany Montany. Túto sucho poznamenanú vetu som samozrejme nemyslela vážne. Nahlas som sa rozrehotala, keď som v detskom oddelení našla niekoľko ružovo-modrých variácii s menom tejto onej, speváčky. Ak by som chcela mašličkové lakovky s 2.5 mm opätkom, vybrala by som si. Našli sa aj nejaké balerínky, ktoré boli pravdepodobne vyrobené z vzácneho ultratenkého vlákna, ktoré produkuje zrejme nejaká sesternica z piateho kolena priadky morušovej žijúca na Galapágoch. Usúdila som tak na základe hmatu a ceny. Hmmm. tak nič. Nečakane som zavítala do najznámejšej slovenskej diery. V predajni Johna Oranžového kocúra som objavila niečo neuveriteľné. Miniatúrne topánky na opätku od veľkosti 31 po 35. Boli rozprávkové. Ako racionálne zmýšľajúcej osobe mi hneď napadlo, že tým výrobcom asi šibe, keď začali vyrábať pre deti také deformátory nôh a chrbtice. Asi lobbing firiem vyrábajúcich pajončeky, cosmodisky a ortopedické pomôcky. Potom mi samozrejme ihneď v hlave zasignalizovalo, že veď také niečo hľadám. Teta predavačka bola nadšená a dala mi ich vyskúšať. Zabudli tam však dať veľký nápis - Nosnosť do 10 kg. Som rada, že som ich nezlomila, lebo by som to musela asi zaplatiť, hoci ja by som si asi najala právnika, ktorý by dokázal moju nevinu. Našťastie mi môj zdravý rozum nedovolil v tej topánke postaviť sa a preniesť na ne svoju váhu. Ďalší nevydarený výrobok. Škoda. Nakoniec som v prievidzkom dajchmane kúpila celkom pohodlné topánky, dokonca na cca 7cm opätku. Veľkosť 35 XXS. Keďže mi boli trošku veľké, ponúkli mi do nich silikónovú vložku veľkosť 34 s motívom nejakého hrošíka či čo je to. Ku károvanej sukni a riflovým šatám sa hodia.

Stále však hľadám niečo vkusné...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké zásadné chyby robíme pri zariaďovaní obývačky a kam umiestniť televízor?

SVET

Muž zastrelil vo Fínsku starostku mesta a dve novinárky

Každú zasiahol ranami z pušky do hlavy a trupu.

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre milionárov: Neukazujú len bohatstvo, ale to, ako žijú

Sociálna sieť Rich Kids nie je pre každého.


Už ste čítali?