Meter a pol vysoká pozemšťanka,ktorá sa neustále snaží o to, aby bol tento svet lepší. Vysokoškolsky vzdelaná, pracujúca,beznádejná altruistka, vraj inteligentná,zábavná,sarkastická,plná energie a "geeniálnych" nápadov :) otvorená a úprimná s potrebnou dávkou empatie a taktu. Občas trpiaca akútnou potrebou všetkým všetko povedať. Zoznam autorových rubrík: Vážne, Nepodstatné, Bezcenné rady, Súkromné, Nezaradené
Vážený čitateľ, niektorí taktiež čitatelia písali pod moje články hlúpe komentáre a posielali nechutné e-maily, kazilo mi to náladu a tak som prestala blogovať, avšak teraz po dvoch rokoch som tu znovu, aby som zverejnila list venovaný farmaceutickému priemyslu. Ak máš záujem prečítať si ho, tak sa sústreď a čítaj, ak je Tvojim cieľom "dodžubávať" ma pod článkom, tak si otvor iný blog, tu nemáš čo robiť.
Chcem písať. Som plná myšlienok a ozýva sa vo mne tá moja známa potreba všetkým všetko povedať. Teraz je to fakt akútne. Otázne je, či to vôbec niekoho zaujíma. Nebude to totiž ani vtipné, ani zábavné a pre vačšinu čitateľov asi aj totálne klišé. Predovšetkým pre tých, ktorí sledujú denne televízne noviny. Ale aspoň poteším môjho čitateľa Quo Vadisa, ktorý bude môcť po dlhej dobe zas do mňa rýpať. A s kúskom naivity dúfam, že poteším mojich verných čitateľov tým, že žijem, hoci som sa na istý čas odmlčala. A ako bonus Vás čaká zopár dobrých rád a postrehov.
Kedysi to fungovala jednoducho - dvaja ľudia sa ľúbili, vzali sa, prišiel bocian a doniesol im malý plačúci uzlíček. Teda nie vždy to bolo tak, ale bol to veľmi rozšírený spôsob nadobudnutia potomstva. Dnes to tak už nefunguje. Bocianov je z roka na rok menej a menej. Čoraz častejšie sa objavujú príbehy typu - ľúbia sa, vezmú sa, potomok žiadny, hádky, rozvod alebo mladé či staršie páry skúšajú čokoľvek, len aby sa dočkali vytúženého dieťatka...
Už takmer 26 rokov hrám jednu z vedľajších úloh v divadelných predstaveniach. Javisko je modrozelené a pohyblivé. Točí sa okolo obrovskej žltej hviezdy zvanej Slnko. Moja rola nie je vôbec jednoduchá. Režisér je dosť protivný a kričí po mne, že vraj nie som dosť dobrá. Scénarista pre mňa píše veľmi náročné a ťažko zvládnuteľné príbehy. Niektorí kolegovia mi hádžu polená pod nohy a našepkávač mi radí nesprávne. Scéna sa často mení. Kulisy tiež...
Starší z Vás si možno pamätajú humoristicko-satirickú reláciu Telecvoking. Dodnes si pamätám, ako Zuzana Tlučková paródovala televíznu reklamu na mliečny výrobok od známej firmy. Okrem toho, že jogurt musela jesť veľmi veľmi veľmi pomaly, pretože je tak malý, že by bol hneď preč, zamyslela sa nad tým, či tie červené kúsky v ňom sú naoazaj jahody. Neviem či aj Vy, ale ja si pre istotu túto skútočnosť preverujem čítaním zloženia. Uprednostňujem totiž ovocie pred háveďou.
Milí čitatelia, toto je voľné pokračovanie predchádzajúceho blogu "Život s dialýzou". Ako som naznačila v závere - môj život pokračuje bez dialýzy. Mám v tele transplantovanú obličku. Ale nie je to oblička hocijaká... Nepochádza od kadaverózneho darcu, ktorý náhodou zomrel pri autonehode. Moja oblička je výnimočná. Mám ju od ženy, ktorá už nie je pre mňa cudzia pani. Nazvala ma druhou dcérou... Ak Vás zaujíma príbeh, ktorý spojil dve neznáme rodiny do jednej, tak si prečítajte nasledujúce riadky. Toto je o ľudskosti, veľkej láske a pokore.
Každý z nás zažije vo svojom živote okamihy, ktoré mu zmenia život. Či už zásadne alebo nebadane. V mojom 25 ročnom živote sa udialo veľa silných okamihov, ktoré ma navždy ovplyvnili v mnohých smeroch. Jednoznačne však môžem povedať, že to čo ma vyformovalo najviac bol môj komplikovaný zdravotný stav. Ak si chcete "vypočuť" môj príbeh, čítajte ďalej. Snáď Vám to ako recipientovi niečo dá. Mne to možno pomôže konečne sa s tým všetkým vnútorne zmieriť...
Pomaly, ale isto sa blíži termín, kedy sa budeme rozhodovať kam s našimi 2% z daní. Nikto z nás sa nevyhne mailom, listom, telefonátom a prenasledovaniu zo strany "žiadateľov", ktorí budú presviedčať, prosiť, naliehať, nahovárať, uisťovať, žobroniť či plakať, len aby získali na svoj účet aspoň zopár eur. Samozrejme naše peniaze budú v správnych rukách a použité v prospech celého ľudstva - minimálne. Ak sa neviete rozhodnúť či to ignorovať alebo sa nechať nalomiť, možno Vám pomôže týchto zopár riadkov, v ktorých sa pokúsim výstižne (hoci čisto subjektívne) opísať moju pracovnú skúsenosť.
