Nezažila som to na vlastnej koži a nie som ani odborník, chcem len podotknúť do očí bijúci smutný fakt - veľa detí sa v dnešnej dobe "vyrába". Keď počúvam alebo čítam príbehy, ktoré sa dotýkajú tejto témy, pripadá mi to temer ako alchýmia. Tým chcem povedať, že je to veľmi zložitý a do istej miery tajomný proces vzniku ľudského života, kedy matka Príroda nedopraje ľuďom počať dieťa prirodzenou cestou, ale cestou najrôznejších bolestivých a veľmi drahých procedúr v centrách asistovanej reprodukcie. Niektorí tento proces neschvaľujú, pretože to vnímajú ako neprirodzený zásah. Iní sú voči tomu tolerantní. Tí, ktorých sa to bytostne dotýka sú minimálne vďační. Vďační aspoň za tú možnosť skúsiť to.
Keď sú dvaja šťastní, nechýba im tretí?
Takto nejak sa to spieva. Je veľa párov šťastne si nažívajúcich vo dvojici. Dieťa by im dokonca prekážalo či obmedzovalo v ich zaužívanom životnom štýle. Väčšina ľudí, predovšetkým žien Vám potvrdí, že bez dieťaťa akoby človek nebol úplne kompletný, akoby v živote stále niečo chýbalo. Existujú aj tzv. biologické hodiny, na ktoré sa tiež nedá spoľahnúť, že tikajú správne a že začnú biť na poplach v správny čas. Mierim na skutočnosť, že čim je žena staršia, tým viac komplikácii sa môže vyskytnúť. Problémy sa taktiež nevyhýbajú ani mužom.
Rozhodnete sa, že nastal ten správny čas splodiť potomka a... Čakáte, čakáte....čakáte. Navštívite odborného lekára. Buď Vy, Váš partner alebo dokonca obaja máte diagnózu, ktorá znamená len jedno - šanca na splodenie spoločného potomka je minimálna, prípadne nulová. Nejdem tu teraz rozpisovať a analyzovať konkrétne diagnózy. Nejdem ani moralizovať a nejdem ani nikoho poúčať. Iba konštatujem. Na nič iné totiž nemám právo. Nesúďte ani Vy. Viem, že cesta k vlastnému dieťatku býva často krát veľmi zdĺhavá, niektorým sa to nepodarí nikdy, mnohé páry si dieťa adoptujú.
Prírode občas treba pomôcť, hoci ťažko presne určiť hranice, za ktoré by sa už nemalo ísť...
